Obsah:
4. Rodičia a médiá o Tramtárii
Táto koncepcia vznikla a stále vzniká v našom lesnom klube. Vytvárame ju
my spolu s deťmi, rastie s nami a našimi skúsenosťami. Nechávame sa
voľne inšpirovať rôznymi pedagogikami, ale ku žiadnej sa nehlásime
a žiadnu nekopírujeme. Vitajte v Tramtárii!
Priestor
Aj keď sme lesný klub, neschovávame sa pred civilizáciou na stromoch. Nepohŕdneme žiadnym priestorom (škôlka, les, lúka, univerzita, mesto, supermarket, kultúrne centrum, autobus, ...) no napokon najviac času aj tak strávime v našich lesíkoch za škôlkou. Je to totiž, čisto pragmaticky, najpodnetnejšie a najzdravšie miesto na naše prechádzky, hranie, rozmýšľanie, rozhovory, dobrodružstvá a oddych.
Každodennosť
Deti chceme čo najviac pripraviť na skutočný život. Väčšinu času v živote žijeme každodennosť – známe činnosti na známych miestach. S deťmi by sme mohli ísť v pondelok na kolotoče, v utorok do ZOO, v stredu na trampolíny a celý štvrtok sa tešiť na piatkový karneval ... a deti by boli pár
dní nadšené. No nové veci sa zákonite minú a za rohom čaká každodennosť.
Deťom sa snažíme ukázať, že aj každodennosť dokáže byť pri správnom pohľade a nastavení farebným kolotočom. Navyše si ten kolotoč vytvárame sami svojou zvedavosťou a tvorivosťou. Všedný vonkajší aj vnútorný svet
má toľko čarovných vrstiev a zákutí, že nám stačí každý deň obyčajná prechádzka na našu lúku na fascinované skúmanie seba aj okolia.
Zvedavosť
Podporením zvedavosti nachádzame nové veci, ktoré sa môžeme naučiť, vnímame svet ako šťavnatý a zaujímavý a zároveň aplikovaním zvedavosti na seba a svoje konanie dokážeme opúšťať vlastné nefunkčné či škodlivé vzorce správania z odstupu a bez zbytočnej ľútosti.
Zvedavosť zameriavame na vonkajší svet (naše témy), na spolužiakov a učiteľov (socializačné aktivity), na samých seba v rôznych situáciách (tzv. pokusy na sebe a reflexie), na cudzích ľudí, ktorých stretneme na chodníku (tzv. prieskumy verejnej mienky) a každé dieťa sa s ňou ponorí do jednej témy hlbšie a na dlhší čas (individuálne projekty).
Realita
Náš svet je niekedy strašidelný, nebezpečný, drsný, nespravodlivý. Vďaka tomu si dokážeme užívať a vážiť opak - jeho dobré a príjemné stránky. Ak deťom klameme, že tie zlé veci okolo neexistujú, alebo že nie sú zlé, deti nám neuveria, len s tým zlým ostanú samé.
Terapeuticky však nepôsobí popieranie ale naopak priznanie si toho zlého vo svete aj v nás a snaženie sa o dobro. Veľkú pozornosť venujeme aj našim osobným problémom a konfliktom, spolu sa o nich otvorene rozprávame, vraciame sa k nim, navrhujeme
riešenia a iné formy reakcií. Väčšinu času nám tak „učivo“ prinášajú deti samé.
Dôležitou zručnosťou ktorú sa deti v škôlke učia, je dávať na seba a druhých pozor. Toto podporujeme istou mierou zodpovednosti, ktorú presúvame na deti (nie stále nad nimi držíme dozor, delegujeme zodpovednosť na starších, podporujeme ich sebareguláciu...). Dieťa musí párkrát spadnúť, aby sa dívalo pod nohy.
Úloha učiteľov a učiteliek
Učiteľ je v Tramtárii v niečom na jednej lodi s deťmi. Ráno príde, má nejaké obmedzenia a inak nekonečno možností a jeho hlavnou úlohou je užiť si tento deň. Okrem samozrejmých morálnych hodnôt by teda učiteľ mal najmä ovládať „umenie žiť“. Len ak je deťom v jeho spoločnosti dobre a vidia, že aj jemu je dobre s nimi, dajú mu šancu učiť ich.
Máme za to, že deti nie vždy vedia, čo je pre nich najlepšie a nie vždy majú kapacitu riešiť svoje problémy. Každé z detí má oblasť, v ktorej potrebuje jasnú podporu a vedenie. V tomto nezastupujeme rodičov ani dieťa, ale
skôr realitu, na ktorú napokon vždy narazí.
Okrem toho, že učiteľ v Tramtárii má každé dieťa absolútne so všetkým prijímať, zároveň je jeho najvyššou prioritou ho čo najviac posunúť (preto je v poriadku, ak sa niekedy na nás dieťa nahnevá). Zákonite pri tom niekedy
spravíme chybu, no podpora sebareflexie a reflexie v našom učiteľskom tíme zabezpečí, že ju väčšinou rýchlo objavíme a napravíme. K tomu potrebujeme aj dôveru rodičov.
Naše ďalšie pedagogické metódy
Veľká časť dňa je venovaná voľnej hre detí, kedy učiteľ pôsobí „len“ ako pozorovateľ, maximálne spoluhráč. Voľná hra je pre deti čas na slobodné sebavyjadrenie, prinesenie citlivej témy do škôlkarského prostredia či vznik mnohých sociálnych interakcií. Nedoriešené interakcie neskôr učiteľ
s deťmi reflektuje. Často sa do tohto riešenia snažíme zapájať aj ostatné deti - na spolužiacke motivovanie, podporu otvorenosti, vytváranie komunitnej atmosféry podpory a sebarozvoja.
Pri každej činnosti kladime veľký dôraz na kreativizáciu, teda snahu o neštandardný a tvorivý prístup k životu, práci, sebe, iným ľuďom, riešeniu problémov. Metódami kreativizácie sú zadávanie divergentných úloh, takmer neriešiteľných úloh, podpora nerigidného myslenia, výcvik predstavivosti, intuície, zlepšovanie fluencie a originality.
Cieľom je, aby mali deti v živote viac možností a srandy. Vďaka tomu, že máme nastavený maximálny počet 13 detí na 2 učiteľov,
môžeme k deťom pristupovať absolútne individuálne. Súčasťou našej každodennej pedagogickej dokumentácie sú aj zdieľané individuálne podporné a rozvojové plány každého dieťaťa. Tieto pravidelne
konzultujeme medzi sebou aj s rodičmi.
Komunitný život
V Tramtárii sa snažíme o vytvorenie komunity skladajúcej sa z detí, učiteľov a rodičov. Rodičov pozývame na rôzne komunitné akcie, brigády, spoločne napríklad aj oslavujem v škôlke narodeniny ich dieťaťa.
Tramtária-tím 26.11.2023
Zázemie
Mobilný dom v areáli žilinskej hvezdárne (pozorovateľne) na Malom Dieli (do google máp zadajte ulicu Veľkomoravskú).
Zázemie slúži ako úkryt pri extrémnych poveternostných podmienkach (dážď, búrka a extrémna zima), na doplnenie pedagogickej práce, poobedný oddych a na uschovanie materiálu.
Financovanie
Lesný klub je financovaný príspevkami rodičov, prostredníctvom získaných grantov z projektov a sponzorských darov.
Prevádzka
Lesný klub funguje celodenne v priebehu celého roka okrem sviatkov, vianočných, veľkonočných a letných prázdnin (počas leta realizujeme tábory).
Skupina detí
Lesný klub navštevujú deti od 3 do 6 rokov.
So skupinou maximálne 13 detí vždy pracujú dvaja učitelia.
Strava
Desiata – každé dieťa si desiatu prinesie z domova. Uprednostňujeme zdravú stavu, desiata nemá obsahovať sladkosti. Najvhodnejší je chlieb s nátierkou a surová zelenina či ovocie alebo oriešky. Každé dieťa si prinesie fľašu s vodou alebo čajom.
Obed a olovrant je v klube, na spôsobe jeho dodania sa dohodnú rodičia detí.
Vybavenie detí
Deti musia prísť oblečené tak, aby ich odev zodpovedal danému stavu počasia. Základom je nepremokavé oblečenie a dobrá nepremokavá obuv, za mokrého počasia gumáky.
Každé dieťa má svoj ruksak s desiatou, pitím a náhradným oblečením.
Približný denný program
7.30 – 8.15 príchod detí
Ranná socializácia (nabehnutie z domáceho do škôlkarskeho módu)
Kruh (čo je nové, praktické informácie, predstavenie spoločnej témy, prezentácia projektu)
Cesta do lesa
9:30 : desiata
Voľná hra, rozvíjanie témy, riešenie interakcií medzi deťmi
12:00 – 13:00 obed
13:00 – 15:00
Oddych alebo spánok (každé dieťa podľa potreby)
Krúžky, práca na individuálnom projekte, práca v záhrade, voľná hra, ponuka aktivít od učiteľov
15:15 olovrant
15:30 – 16:15 voľná hra, odchod z klubu
Lenka Hrúzová
koordinátorka a učiteľka
Vyštudovala som Fakultu ekológie a environmentalistiky, TU vo Zvolene. Už počas školy som sa venovala aktivitám, ktoré úzko súviseli s deťmi. Neskôr som sa environmentálnej výchove venovala v rámci aktivít občianskeho združenia PRALES.
Keď sa narodil môj syn a dozvedela som sa prvé informácie o lesných škôlkach/kluboch, vedela som, že takú škôlku by som chcela aj pre svojho syna. Preto som sa v roku 2015 stala spoluzakladateľkou lesného klubu Tramtária.
V Tramtárii som učiteľka, plním úlohu koordinátora, som kontaktný bod pre rodičov a tiež píšem projekty
Daniel Pokorný
učiteľ
Po vyštudovaní Prírodovednej fakulty Masarykovej Univerzity, odbor Fyzika som sa priamo vrhol na prácu s deťmi a rôzne typy pedagogiky. Robil som lyžiarskeho inštruktora, vymýšľal a viedol letné outdoorové tábory a krúžky, bol som terénny pracovník s ľuďmi s postihnutím a herec potulného divadla, učiteľ fyziky a matematiky na gymnáziu, animátor na rómskych táboroch, podporoval, rozvíjal a relaxoval som s deťmi zo sociálne náročného prostredia.
Neviem vďaka čomu, ale dosiaľ som vždy mohol robiť len to čo ma naozaj baví a napĺňa. Výchova a vzdelávanie mladých je podľa mňa jedna z najťažších a najkomplexnejších prác. Večná zmena a vývoj.
Na škôlke sa mi páči, že s deťmi riešime len dôležité veci. Ako si od niekoho vypýtať palicu, ako sa nenahnevať, ak ťa ňou niekto buchne po hlave, kedy a ako si oddýchnuť, prečo je kamarát dôležitý, ako sa nestratiť v lese, ... . Ako písal Fulghum: "Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole."
Michal Butek
učiteľ
K učiteľstvu som sa dostal tak trochu nečakane, keď som sa po ukončení vysokej školy (IT, ekonomika) začal pôsobil ako učiteľ matematiky vo francúzskom jazyku na bilingválnom gymnáziu, kde som predtým študoval. Neskôr mi moja zvedavosť a snaha o pochopenie ekonomických súvislostí krízových rokov otvorila dvere na katedre ekonomiky, kde som absolvoval doktorandské štúdium.
Moje deti chodili do Tramtárie a ja som bol som očarený tým, s akou pozornosťou pristupujú učitelia k deťom a k celému výchovnému procesu. Videl som, že to funguje dokonalo a chcel som byť súčasťou takéhoto vzdelávania. Celé to dávalo zmysel. Keď odišla Zuzka na materskú, tak som sa prihlásil aj ja.
Detstvo vnímam ako jedno z najdôležitejších období života. Verím, že keď sa nám podarí pristupovať k deťom s láskou a dôverou, tak to, čo budú v živote robiť, bude robiť radosť aj im samotným aj svojmu okoliu. Bol by som rád, keby si z našej škôlky deti niesli pocit, že svet je priestor na sebarealizáciu. Môže to byť aj v podobe malého nebadaného semienka, ktoré jedného dňa vyklíči a rozkvitne.
Zuzana Tichá
učiteľka
Som skorodoštudovaná kulturologička a filozofka, ktorá má rada vzduch, pohyb a zmenu. Asi preto som predčasne ukončila svoje štúdia a vrhla sa na skutočný život.
Teším sa z každého nového dňa, ktorý môžem prežiť s deťmi v lesnej škôlke. Ich odvaha, radosť z poznávania sveta a pocit neobmedzených možností sú pre mňa nekončiacou inšpiráciou.
Veronika Mudroňová
učiteľka
Prvý rok štúdia na Prešovskej univerzite v odbore anglický jazyk a estetika bol pre mňa veľmi obohacujúci práve tým, že do mňa vložil kopec otáznikov. Aj vďaka tejto skúsenosti sa moje pátranie o tom, čomu by som sa chcela v živote venovať viac menilo a napokon ma doviedlo k štúdiu Predškolskej a elementárnej pedagogiky na Univerzite Mateja Bela.
Popri štúdiu som napodobňovala zvuky zvierat skrytá v lesoch ako animátorka školy v prírode, inštruovala deti plávanie, spoznávala prasiatko Peppa popri malej Pepi, ktorú som babysittovala, dobrovolničila či už v lesných kluboch alebo multikultúrnej škôlke v zahraničí. Zažila som montessori aj waldorfskú pedagogiku, pozorovala rôzne spôsoby výuky a komunikácie pedagógov a tak si ako učiteľka pri deťoch kladiem otázku, aké asi detstvo pri mne zažívajú? V akom príbehu sa odohrávame? Aké prostredie je potrebné vytvoriť, aby (sme) mohli naplniť svoj potenciál?
Ela
učitulkáč
Naša terapeutička, psychologička a zoologička. Je z útulku, bez školského vzdelania, venuje sa intuitívnej pedagogike. Vie o prírode najviac z nás, často nám ukáže srny v behu, stráži nás a chráni. Tiež učí deti strážiť si desiatu.
"S Tramtáriou sme veľmi spokojní. Páči sa mi, že deti trávia väčšinu času v prírode, usilovne pracujú na projektoch, veľa sa naučia prostredníctvom zážitkov a tematických okruhov. Oceňujem rozvoj analytického myslenia a vlastného názoru u detí, a najmä individuálnu a ochotnú spoluprácu rodič-pedagóg. Kubko sa naučil v škôlke veľa dôležitých a praktických vecí do života a je v škôlke veľmi šťastný. "
Zuzana
Nerob to! Pozor lebo spadneš! Musíš to všetko zjesť! Slová majú obrovskú silu a je len na nás ako ich používame. Príkazmi a zákazmi spúšťame v deťoch programy, s ktorými predurčujeme aj ich ďalší život. Príliš veľa zákazov môže spôsobiť, že dieťa bude bojazlivé a aj v dospelosti bude mať problém vyjsť zo svojej zóny komfortu. Koľkí okrem mňa majú presne tento problém? Motto našej výchovy by sa dalo zhrnúť "môžeš robiť čokoľvek, pokiaľ tým neohrozíš seba a neohrozíš ostatných". V Tramtárii idú ešte ďalej: "môžete robiť čokoľvek, pokiaľ je to pre všetkých zúčastnených zábava".
Majo
V Tramtárii mám 5-ročného syna a mladší 2,5 ročný sa už nevie dočkať, kedy bude môcť medzi kamošov chodiť aj on. Panuje tam veľmi príjemná, uvoľnená atmosféra. Počas doobedí sú deti spravidla vonku, venujú sa témam týždňa, svojim osobným témam a veľa veľa voľnej hre, pri ktorej sa s pomocou spätnej väzby od učiteľov učia o sebe, o vzťahoch, o svete. Páči sa mi, že učiteľský tím premýšľa o každom dieťati ako o individualite a pre každého chystá individuálny rozvojový plán - prácu na ich silných stránkach a podporu pri ich slabších stránkach, to všetko v spolupráci s rodičmi. Majú tie deti fakt prekuknuté ???? Tiež sa mi páči, že škôlka funguje na komunitných princípoch - rodičia sa medzi sebou poznajú a zapájajú sa do chodu škôlky.
Janka
Ďakujem lesnemu klubu Tramtaria za skvelý a individuálny pristup k deťom. Ked si porovnám dni , kedy ku Vám Fifko začal chodiť, s dneškom , je z neho odvážnejší a sebavedomejší chlapec a úplne najviac pre mňa znamená, keď beží za vami, učiteľmi, taký nadšený, že mi až zabudne zamávať na rozlúčku :o)
Katka
Když bych měla vybrat, co je pro mě na Tramtárii nejdůležitější, tak jsou ti tyto tři body:
inspirativní dospělí
svoboda a partnerství
individuální přístup
Malé děti se učí nejvíc od lidí kolem sebe, často je to právě z chování, které ani není zamýšleno jako pedagogické a tak jsem moc ráda, že Zojka tráví čas s dospělými, jejichž přístup k životu a k práci se mi líbí. Průvodce v Tramtárii baví, co dělají, užívají si čas s dětmi, jsou s nimi plně a zároveň si umí ohlídat vlastní potřeby. A když se objeví výzvy, tak je řeší kreativně a za účasti všech. Přistupují k dětem a k sobě navzájem s respektem, trpělivostí a pochopením.
Další věci, co jsou pro mě důležité v naší školce, je individuální přístup k dětem a svoboda. V Tramtárii je obojí na úrovni, o které jsem si ani nevěděla, že to školka může poskytnout - rozvojové projekty, vyhledávání a podporování silných a slabých stránek, rozhodování se či chci být venku, nebo vevnitř, kolik sním k obědu, či budu nebo nebudu spát po obědě. To je prostě super, když se malý člověk učí být ve spojení sám se sebou a zkoušet si, jaké následky mají rozhodnutí, která udělá.
Jana
Našla som to, na čo už v svete dospelých zabúdam a chtiac-nechtiac plním detsvo syna povinnosťami, príkazmi a zákazmi. Ďakujem Tramtárii, že mohol byť jednoducho zvedavý chlapec a bez obáv robil čo chcel. Že sa naučil vyliezť na strom a sám aj zliezť, našiel odvahu spievať na pódiu kamarátom, čo znamená rozbitné okno, že ste hrali na gitare a kopu iných vecí len tak vonku... ako kedysi ja.
Júlia Sýkorová
Rozhlas: Tramtária v Príbehu na týždeň na Rádiu Slovensko:
https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/308665/lesne-detske-kluby
Televízne záznamy o Tramtárii si môžete pozrieť v archíve RTVS:
- v relácii Slovensko Advent 2016: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11450/112465#2475 od 41:10
- v relácii Teleregina: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11812/111112#1494 od 24:50
- v TV Raj: https://www.youtube.com/watch?v=ktlpqLUH5D4
Čo sa týka printových a digitálnych médií, mohli ste o nás čítať v časopisoch:
Zdravie, Obecné noviny, Čierna labuť - http://ciernalabut.sk/3199/aj-les-moze-byt-materskou-skolou, Dobrá škola)
Lesný klub Tramtária
Areál žilinskej hvezdárne (pozorovateľne)
Ulica Veľkomoravská, 010 01 Žilina
Kontaktná osoba
Lenka Hrúzová
Tel.: 0944 404 352