Základné informácie

Vízie, filozofia, prax, my, spätná väzba, ...

Obsah:

1. Koncepcia

2. Praktické informácie

3. Náš tím

4. Rodičia a médiá o Tramtárii


Koncepcia

 

Táto koncepcia vznikla a vzniká počas fungovania nášho lesného klubu. Tvoríme ju my spolu s deťmi a dúfame, že sa bude neustále vyvíjať a dopĺňať. Nechávame sa voľne inšpirovať inými predškolskými pedagogikami, ale ku žiadnej existujúcej sa nehlásime a žiadnu nekopírujeme. Vitajte v Tramtárii!

Priestor

Vďaka tomu, že sme „lesný“ klub, môžeme celkom slobodne narábať s priestorom, v ktorom s deťmi pracujeme. Je vhodné využívať a striedať rôzne priestory. Máme k dispozícii napr. „uzavretý priestor detí“ – škôlkarská izba, „uzavretý priestor detí a dospelých“ – kuchyňa, „otvorený bezpečný priestor“ – lesopark, „otvorený nebezpečný priestor“ – chodníky pri ceste, priechody pre chodcov, „uzavretý verejný priestor“ – autobus. Deti sa v každom cítia a správajú odlišne, inak prúdi a odráža sa ich energia, inak na seba a ostatných dávajú pozor. V rôznych situáciách im pomôže práve zmena priestoru. Preto tvorivo trávime čas vo vnútri, v lese, v mestských parkoch alebo okružnou jazdou autobusom po meste.

Vedomie

Snažíme sa, aby všetko naše plánované pôsobenie na deti bolo vedomé. To znamená, že každú našu aktivitu podrobujeme otázkam: „Prečo to ideme robiť? Je to pre deti dôležité, užitočné? Navedie ich to k šťastiu v živote? Nezaobídu sa bez toho?“ Uvedomujeme si, že v celom školstve sa neodpustiteľne mrhá časom a energiou žiakov na nepodstatné, nedôležité a zbytočné veci a tomu sa snažíme vyhnúť.

Reč je len o plánovaných aktivitách. Pri riešení rôznych situácií často pôsobíme na dieťa aj intuitívne (ne-vedome).

Realita

Deti má škôlka a aj škola pripraviť na každodenný život. Nie len na chvíle keď budú mať niečo vyriešiť v práci, ale aj na prvé rande, na prehru v súťaži krásy, na krízu vo vzťahu, na ťažké morálne dilemy, či na ráno, keď sa zobudia do prázdneho dňa a nebudú vedieť, čo robiť.

V Tramtárii deti prídu do reálneho prostredia, kde si často musia vymyslieť, čo idú robiť, kde musia brať ohľady na druhé deti, riešiť konflikty a dávať pozor na to, aby sa nestratili v lese. Problémy a konflikty neobchádzame ani od nich neodvádzame pozornosť, ale sa o nich spolu otvorene rozprávame, vraciame sa k nim, riešime ich a venujeme im čas aj priestor. Väčšinu času nám tak „učivo“ prinášajú deti samé.

Reálny svet môže byť pre dieťa aj nebezpečný, preto dôležitou zručnosťou, ktorú sa deti v škôlke učia, je dávať na seba a druhých pozor. Toto podporujeme istou mierou zodpovednosti, ktorú presúvame na deti (nie stále nad nimi držíme dozor, delegujeme zodpovednosť na starších, ...). Dieťa musí pár krát spadnúť, aby sa dívalo pod nohy.

Pred deťmi tiež neskrývame technickú súčasť nášho sveta – počítače, fotoaparáty, reproduktory, internet. Dávame však pozor, aby boli využívané len na tvorivé, pracovné či (poctivo) relaxačné účely, nie na únik z reality.

Úloha učiteľa

Učiteľ je v Tramtárii spolu s deťmi v niečom na jednej lodi. Ráno príde, má nejaké obmedzenia a inak nekonečno možností a jeho hlavnou úlohou je užiť si ten deň. Okrem samozrejmých morálnych hodnôt teda musí učiteľ ovládať „umenie žiť“. Deťom musí byť v jeho spoločnosti dobre a musia vidieť, že aj jemu je dobre s nimi. Až potom sú ochotné sa od neho naučiť ako harmonicky a spokojne prežiť deň.

Okrem toho však číha na učiteľa jedno veľké nebezpečenstvo. Mnoho z nás má vštepené neracionálne automatické reakcie v kontakte s deťmi. Učitelia preto musia byť dostatočne nekonvenční a sebareflexívni, aby sa na nich tieto kultúrno-spoločenské nánosy nezachytávali.

Učiteľ má v škôlke nezastupiteľnú funkciu vo výchovnom procese, v ktorom nezastupuje rodiča ani dieťa ale skôr realitu. K tomu potrebuje dôveru a rešpekt. Tiež poskytuje dieťaťu spätnú väzbu vo forme pravidelného hodnotenia.

Činnosti

Deti neučíme hrám (v tomto sú prirodzene lepšie ako my) a ani sa náš deň väčšinou neskladá z rôznych nami pripravených aktivít. V toku dňa nám prirodzene vytvárajú program naše myslenie, tvorivosť a umenie resp. estetická vrstva reality. Toto sú aj oblasti v ktorých sa snažíme najviac rozvíjať deti.

Spoločne vždy máme otvorenú nejakú tému (napr. strach, nápad, zem, ...), ktorú z rôznych uhlov skúmame a rôznymi metódami tvorivo spracúvame (maľba, divadlo, hudba, tanec, poézia, próza, experiment, ...)

Veľká časť dňa je venovaná voľnej hre detí, kedy učiteľ pôsobí len ako pozorovateľ, maximálne spoluhráč. Voľná hra je pre deti čas na slobodné sebavyjadrenie a vznik mnohých sociálnych interakcií. Nedoriešené interakcie neskôr učiteľ s deťmi preberie (niekedy aj s pomocou štúdia videozáznamu či hrania rolových hier – role plays).

Súčasťou každého dňa je oddych, čo je dôležitá činnosť, ktorú ovláda skutočne málo detí. Používame pri ňom rôzne relaxačné techniky (hudbu, imagináciu, dýchanie, rozprávky, ...) a prostredia (posteľ, bunker, posteľ vonku, hojdacia sieť).

Dôležitou činnosťou je aj každodenná prechádzka, ktorá často pomôže transformovať či rozplynúť negatívnu energiu detí.

Individuálne s deťmi riešime projekty, čo sú buď veci, ktoré ich zaujímajú (morské zvieratá), alebo ktoré ich trápia (bez mamy v škôlke). Projekt má fázy zbierania informácií, spracovávania a testovania a potom prípadne aj prezentácie pred ostatnými. Deti sa pri ňom učia pracovať, cvičia svoje vôľové vlastnosti a zažívajú pocit zaslúženého úspechu.

Pri každej činnosti dávame veľký dôraz na kreativizáciu, teda snahu o neštandardný a tvorivý prístup k životu, práci, sebe, iným ľuďom, riešeniu problémov. Metódami kreativizácie sú zadávanie divergentných úloh, takmer neriešiteľných úloh, podpora antirigidného myslenia, výcvik predstavivosti, intuície, zlepšovanie fluencie a originality. Cieľom je, aby mali deti v živote viac možností.

Individuálne plány

Vďaka tomu, že máme nastavený maximálny počet 12 detí na 2 učiteľov, môžeme k deťom pristupovať absolútne individuálne. Súčasťou našej pedagogickej dokumentácie sú teda aj individuálne podporné a rozvojové plány každého dieťaťa. Tieto potom pravidelne konzultujeme s rodičmi, aj medzi sebou.

Komunitný život

V Tramtárii sa snažíme o vytvorenie komunity skladajúcej sa z detí, učiteľov a rodičov. Všetky 3 skupiny pomáhajú s chodom klubu. Deti si po obede umyjú riad, niektoré pomáhajú s prípravou obedu alebo olovrantu či s upratovaním. Rodičia sa môžu pripojiť ku skupine v ktorýkoľvek deň, prichádzajú pomôcť na brigády či zabaviť sa na tancovačky, pečú torty na oslavy alebo vedú poobedné krúžky. Keď má rodič nejakú obavu alebo pripomienku, tak to preberieme na spoločnom alebo individuálnom rodičovskom stretnutí.

 

Tramtária-tím 3.4.2016

BLOG: Témy a zamyslenia

 

Koncepcia v PDF

 


Praktické informácie

Deň v lesnom klube

Zázemie

Mobilný dom v areáli žilinskej hvezdárne (pozorovateľne) na Malom Dieli (do google máp zadajte ulicu Veľkomoravskú). 

Zázemie slúži ako úkryt pri extrémnych poveternostných podmienkach (dážď, búrka a extrémna zima), na doplnenie pedagogickej práce, poobedný oddych a na uschovanie materiálu.

Financovanie

Lesný klub je financovaný príspevkami rodičov, prostredníctvom získaných grantov z projektov a sponzorských darov.

Prevádzka

Lesný klub funguje celodenne v priebehu celého roka okrem sviatkov, vianočných, veľkonočných a letných prázdnin (počas leta realizujeme tábory).

Skupina detí

Lesný klub navštevujú deti od 3 do 6 rokov.

So skupinou maximálne 13 detí vždy pracujú dvaja učitelia.

Strava

Desiata – každé dieťa si desiatu prinesie z domova. Uprednostňujeme zdravú stavu, desiata nemá obsahovať sladkosti. Najvhodnejší je chlieb s nátierkou a surová zelenina či ovocie alebo oriešky. Každé dieťa si prinesie fľašu s vodou alebo čajom.

Obed a olovrant je v klube, na spôsobe jeho dodania sa dohodnú rodičia detí.

Vybavenie detí

Deti musia prísť oblečené tak, aby ich odev zodpovedal danému stavu počasia. Základom je nepremokavé oblečenie a dobrá nepremokavá obuv, za mokrého počasia gumáky.

Každé dieťa má svoj ruksak s desiatou, pitím a náhradným oblečením.

Deň v lesnom klube

Približný denný program

7.30 – 8.15 príchod detí

Ranná socializácia (nabehnutie z domáceho do škôlkarskeho módu)

Kruh (čo je nové, praktické informácie, predstavenie spoločnej témy, prezentácia projektu)

Cesta do lesa

9:30 : desiata

Voľná hra, rozvíjanie témy, riešenie interakcií medzi deťmi

12:00 – 13:00 obed

13:00 –  15:00 

Oddych alebo spánok (každé dieťa podľa potreby)

Krúžky, práca na individuálnom projekte, práca v záhrade, voľná hra, ponuka aktivít od učiteľov

15:15  olovrant

15:30 –  16:15  voľná hra, odchod z klubu

 

Náš tím


Lenka Hrúzová

Lenka Hrúzová

koordinátorka a učiteľka

Vyštudovala som Fakultu ekológie a environmentalistiky, TU vo Zvolene. Už počas školy som sa venovala aktivitám, ktoré úzko súviseli s deťmi. Neskôr som sa environmentálnej výchove venovala v rámci aktivít občianskeho združenia PRALES. 

Keď sa narodil môj syn a dozvedela som sa prvé informácie o lesných škôlkach/kluboch, vedela som, že takú škôlku by som chcela aj pre svojho syna. Preto som sa v roku 2015 stala spoluzakladateľkou lesného klubu Tramtária.

V Tramtárii som učiteľka, plním úlohu koordinátora, som kontaktný bod pre rodičov a tiež píšem projekty 

 

Daniel Pokorný

Daniel Pokorný

učiteľ

Po vyštudovaní Prírodovednej fakulty Masarykovej Univerzity, odbor Fyzika som sa priamo vrhol na prácu s deťmi a rôzne typy pedagogiky. Robil som lyžiarskeho inštruktora, vymýšľal a viedol letné outdoorové tábory a krúžky, bol som terénny pracovník s ľuďmi s postihnutím a herec potulného divadla, učiteľ fyziky a matematiky na gymnáziu, animátor na rómskych táboroch, podporoval, rozvíjal a relaxoval som s deťmi zo sociálne náročného prostredia.

Neviem vďaka čomu, ale dosiaľ som vždy mohol robiť len to čo ma naozaj baví a napĺňa. Výchova a vzdelávanie mladých je podľa mňa jedna z najťažších a najkomplexnejších prác. Večná zmena a vývoj. 

Na škôlke sa mi páči, že s deťmi riešime len dôležité veci. Ako si od niekoho vypýtať palicu, ako sa nenahnevať, ak ťa ňou niekto buchne po hlave, kedy a ako si oddýchnuť, prečo je kamarát dôležitý, ako sa nestratiť v lese, ... . Ako písal Fulghum: "Všetko, čo naozaj potrebujem vedieť, som sa naučil v materskej škole."

 

Michal Butek

Michal Butek

učiteľ

K učiteľstvu som sa dostal tak trochu nečakane, keď som sa po ukončení vysokej školy (IT, ekonomika) začal pôsobil ako učiteľ matematiky vo francúzskom jazyku na bilingválnom gymnáziu, kde som predtým študoval. Neskôr mi moja zvedavosť a snaha o pochopenie ekonomických súvislostí krízových rokov otvorila dvere na katedre ekonomiky, kde som absolvoval doktorandské štúdium.

Moje deti chodili do Tramtárie a ja som bol som očarený tým, s akou pozornosťou pristupujú učitelia k deťom a k celému výchovnému procesu. Videl som, že to funguje dokonalo a chcel som byť súčasťou takéhoto vzdelávania. Celé to dávalo zmysel. Keď odišla Zuzka na materskú, tak som sa prihlásil aj ja.

Detstvo vnímam ako jedno z najdôležitejších období života. Verím, že keď sa nám podarí pristupovať k deťom s láskou a dôverou, tak to, čo budú v živote robiť, bude robiť radosť aj im samotným aj svojmu okoliu. Bol by som rád, keby si z našej škôlky deti niesli pocit, že svet je priestor na sebarealizáciu. Môže to byť aj v podobe malého nebadaného semienka, ktoré jedného dňa vyklíči a rozkvitne.

 

Zuzana Tichá

Zuzana Tichá

učiteľka

Som skorodoštudovaná kulturologička a filozofka, ktorá má rada vzduch, pohyb a zmenu. Asi preto som predčasne ukončila svoje štúdia a vrhla sa na skutočný život.

Teším sa z každého nového dňa, ktorý môžem prežiť s deťmi v lesnej škôlke. Ich odvaha, radosť z poznávania sveta a pocit neobmedzených možností sú pre mňa nekončiacou inšpiráciou.

 

Veronika Mudroňová

Veronika Mudroňová

učiteľka

Prvý rok štúdia na Prešovskej univerzite v odbore anglický jazyk a estetika bol pre mňa veľmi obohacujúci práve tým, že do mňa vložil kopec otáznikov. Aj vďaka tejto skúsenosti sa moje pátranie o tom, čomu by som sa chcela v živote venovať viac menilo a napokon ma doviedlo k štúdiu Predškolskej a elementárnej pedagogiky na Univerzite Mateja Bela.

Popri štúdiu som napodobňovala zvuky zvierat skrytá v lesoch ako animátorka školy v prírode, inštruovala deti plávanie, spoznávala prasiatko Peppa popri malej Pepi, ktorú som babysittovala, dobrovolničila či už v lesných kluboch alebo multikultúrnej škôlke v zahraničí. Zažila som montessori aj waldorfskú pedagogiku, pozorovala rôzne spôsoby výuky a komunikácie pedagógov a tak si ako učiteľka pri deťoch kladiem otázku, aké asi detstvo pri mne zažívajú? V akom príbehu sa odohrávame? Aké prostredie je potrebné vytvoriť, aby (sme) mohli naplniť svoj potenciál?

 

Ela

Ela

učitulkáč

Naša terapeutička, psychologička a zoologička. Je z útulku, bez školského vzdelania, venuje sa intuitívnej pedagogike. Vie o prírode najviac z nás, často nám ukáže srny v behu, stráži nás a chráni. Tiež učí deti strážiť si desiatu.

 

 

Rodičia a médiá o Tramtárii 

 

"S Tramtáriou sme veľmi spokojní. Páči sa mi, že deti trávia väčšinu času v prírode, usilovne pracujú na projektoch, veľa sa naučia prostredníctvom zážitkov a tematických okruhov. Oceňujem rozvoj analytického myslenia a vlastného názoru u detí, a najmä individuálnu a ochotnú spoluprácu rodič-pedagóg. Kubko sa naučil v škôlke veľa dôležitých a praktických vecí do života a je v škôlke veľmi šťastný. "

Zuzana

 

Nerob to! Pozor lebo spadneš! Musíš to všetko zjesť! Slová majú obrovskú silu a je len na nás ako ich používame. Príkazmi a zákazmi spúšťame v deťoch programy, s ktorými predurčujeme aj ich ďalší život. Príliš veľa zákazov môže spôsobiť, že dieťa bude bojazlivé a aj v dospelosti bude mať problém vyjsť zo svojej zóny komfortu. Koľkí okrem mňa majú presne tento problém? Motto našej výchovy by sa dalo zhrnúť "môžeš robiť čokoľvek, pokiaľ tým neohrozíš seba a neohrozíš ostatných". V Tramtárii idú ešte ďalej: "môžete robiť čokoľvek, pokiaľ je to pre všetkých zúčastnených zábava".

Majo

 

V Tramtárii mám 5-ročného syna a mladší 2,5 ročný sa už nevie dočkať, kedy bude môcť medzi kamošov chodiť aj on. Panuje tam veľmi príjemná, uvoľnená atmosféra. Počas doobedí sú deti spravidla vonku, venujú sa témam týždňa, svojim osobným témam a veľa veľa voľnej hre, pri ktorej sa s pomocou spätnej väzby od učiteľov učia o sebe, o vzťahoch, o svete. Páči sa mi, že učiteľský tím premýšľa o každom dieťati ako o individualite a pre každého chystá individuálny rozvojový plán - prácu na ich silných stránkach a podporu pri ich slabších stránkach, to všetko v spolupráci s rodičmi. Majú tie deti fakt prekuknuté ???? Tiež sa mi páči, že škôlka funguje na komunitných princípoch - rodičia sa medzi sebou poznajú a zapájajú sa do chodu škôlky.

Janka

 

Ďakujem lesnemu klubu Tramtaria za skvelý a individuálny pristup k deťom. Ked si porovnám dni , kedy ku Vám Fifko začal chodiť, s dneškom , je z neho odvážnejší a sebavedomejší chlapec a úplne najviac pre mňa znamená, keď beží za vami, učiteľmi, taký nadšený, že mi až zabudne zamávať na rozlúčku  :o)

Katka

 

Když bych měla vybrat, co je pro mě na Tramtárii nejdůležitější, tak jsou ti tyto tři body:
inspirativní dospělí
svoboda a partnerství
individuální přístup

Malé děti se učí nejvíc od lidí kolem sebe, často je to právě z chování, které ani není zamýšleno jako pedagogické a tak jsem moc ráda, že Zojka tráví čas s dospělými, jejichž přístup k životu a k práci se mi líbí. Průvodce v Tramtárii baví, co dělají, užívají si čas s dětmi, jsou s nimi plně a zároveň si umí ohlídat vlastní potřeby. A když se objeví výzvy, tak je řeší kreativně a za účasti všech. Přistupují k dětem a k sobě navzájem s respektem, trpělivostí a pochopením. 
Další věci, co jsou pro mě důležité v naší školce, je individuální přístup k dětem a svoboda. V Tramtárii je obojí na úrovni, o které jsem si ani nevěděla, že to školka může poskytnout - rozvojové projekty, vyhledávání a podporování silných a slabých stránek, rozhodování se či chci být venku, nebo vevnitř, kolik sním k obědu, či budu nebo nebudu spát po obědě. To je prostě super, když se malý člověk učí být ve spojení sám se sebou a zkoušet si, jaké následky mají rozhodnutí, která udělá.

Jana

 

Našla som to, na čo už v svete dospelých zabúdam a chtiac-nechtiac plním detsvo syna povinnosťami, príkazmi a zákazmi. Ďakujem Tramtárii, že mohol byť jednoducho zvedavý chlapec a bez obáv robil čo chcel. Že sa naučil vyliezť na strom a sám aj zliezť, našiel odvahu spievať na pódiu kamarátom, čo znamená rozbitné okno, že ste hrali na gitare a kopu iných vecí len tak vonku... ako kedysi ja.

Júlia Sýkorová

 


Rozhlas: Tramtária v Príbehu na týždeň na Rádiu Slovensko:

https://slovensko.rtvs.sk/rubriky/308665/lesne-detske-kluby

 

Televízne záznamy o Tramtárii si môžete pozrieť v archíve RTVS:

- v relácii Slovensko Advent 2016: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11450/112465#2475 od 41:10

- v relácii Teleregina: http://www.rtvs.sk/televizia/archiv/11812/111112#1494 od 24:50

- v TV Raj: https://www.youtube.com/watch?v=ktlpqLUH5D4

 

Čo sa týka printových a digitálnych médií, mohli ste o nás čítať v časopisoch:

Zdravie, Obecné noviny, Čierna labuť - http://ciernalabut.sk/3199/aj-les-moze-byt-materskou-skolou, Dobrá škola)

TRAMTRIA lesn klub

Lesný klub Tramtária
Areál žilinskej hvezdárne (pozorovateľne)
Ulica Veľkomoravská, 010 01 Žilina

Kontaktná osoba
Lenka Hrúzová
Tel.: 0944 404 352

lesnyklubza@gmail.com

 

Ilustrácie: © Katarína Ilkovičová, 2014 Albatros Media Slovakia

Lesný klub TRAMTÁRIA         BLOG: Témy a zamyslenia v lesnom klube TRAMTÁRIA